Články

Keby toto vajce malo ústa, tak by kričalo od strachu. Neskončí totiž na panvičke, v polievke ani v nejakej lahodnej buchte. Namiesto toho sa musí strachovať, že sa rozplaskne na podlahe a jeho osudom bude spláchnutie ďalšou dažďovou prehánkou, takže bude naveky prekliate.

Každé dieťa potrebuje domov. Potrebuje vedieť, že niečo také existuje a že sa tam môže cítiť v bezpečí a samo sebou. Stačí na to jeden kút, ale domov na seba môže brať aj podobu celej budovy, tajného miestečka v lese alebo spoločnosti niekoho, kto je tým najdôležitejším.

Už ste to počuli? Ak nie, až nabudúce pôjdete na prechádzku, pozerajte do korún stromov. Nikto nevie, ako sa k nám dostali, ale už sú tu! A ak budete mať šťastie, tak ich zahliadnete, ako si v pokoji visia na strome, zavesení za svoje dlhé ušiská! Sú to stromoví zajačikovia!

Neviem, čo sa stalo. Dnes som konečne vyrazil na záhradu s košíkom na ovocie a tešil som sa na prvú úrodu zo svojich malých stromčekov. Z vetvičiek stromov trhám krásne farebné plody, jablká, hrušky aj slivky. Zaujimavosťou však je, že sú všetky z dreva. 

Dnes konečne nastal čas na oslavu, takže sme vyrazili do našej záhradky, aby sme zožali vypestované dobroty. Lenže keď sme sa pozreli na kopčeky zeleniny, ktoré ešte pred týždňom žiarili všetkými farbami, zrazu je tam tých kôpok hliny nejako príliš veľa. A farieb nejako príliš málo. 

Chodby sú úzke. Tak úzke, až ma to núti premýšľať, ako veľkí vlastne boli dávni obyvatelia, ktorí v týchto chrámoch bývali. Navyše už nejaký čas máme pocit, že tu nie sme sami. Spoza rohu sa neustále ozýva nejaké šušťanie, ale kedykoľvek tam zasvietime baterkou, nič tam nie je. Alebo, že by predsa? 

Každé dieťa potrebuje kamaráta. Môže to byť spolužiak zo škôlky alebo domáce zvieratko, ale napokon všetci odvrávajú a nie sú tu stále. Preto sa mnoho detí uchyľuje k oveľa vernejším stvoreniam, ktorých jediným poslaním je byť tu s nimi. Máme, samozrejme, na mysli bábiky.

Ľudia odišli. Nechali nám tu stroje s kolesami a vrtuľami. Ušli pred snehom a dažďom, zavreli sa do svojich domovov. Lenže nám zima ani vlhko nevadí. Naše husté kožúšky nás pred nimi dobre chránia, takže môžeme prevziať volant a nepreberné množstvo páčok a tlačidiel a pustiť sa do práce. 

Všetko okolo nás je jedna veľká stavebnica. Akoby niekto prepojil planéty, poskladal ich na správne miesta a na obežnú dráhu Zeme umiestnil raketoplány a kozmonautov. Všetko si drží svoju pozíciu a krásne sa na to pozerá. Podobne spektakulárny pohľad čaká na deti, keď začnú budovať s pomocou drevenej stavebnice Vesmír.

Niekedy stačí, aby jeden z nás postúpil o krok ďalej a nepovedal o tom ostatným a všetci sa skotúľame z kopca a popadáme do bahna na poli vedľa našej farmy. To preto, že nebývame na obyčajnom statku. Náš dom sa kolíše na škrupine vajíčka obrovského tučniaka.